miskamichelova

„Rýchlo sa rozhodnite, či si TO dáte vziať!“ Pamätná veta zaznela z úst gynekológa. Áno, som ešte veľmi mladá… mám celý život pred sebou, ale prečo mi tento neznámy muž, ktorý ma dnes vidí prvý krát (a ja si v kútiku srdca prajem, aby aj naposledy) rozrýva mladý, vystrašený mozog slovami, z ktorých cítim niečo kruté? Prečo práve takáto rada? Veď ja som predsa zdravá žena…moje tehotenstvo nikoho neohrozuje, iba ak moje sny…

Áno… ten gynekológ ma nepoznal, nepoznal moju životnú situáciu, okolnosti, nič. Jediné čo dokázal bola dedukcia, že som ešte veľmi mladá a preto by som sa mala čo najskôr rozhodnúť, či si TO dám vziať. Áno priznávam, bola som nešťastná (v tej chvíli), pretože mi doma na stole ležala pracovná zmluva s nemenovanou firmou, s ktorou som mala spolupracovať pri plošnej reklame ich výrobkov i pri natáčaní televízneho shotu. Môj naivný detský sen začínal mať reálne kontúry. Chýbal už len môj podpis. Prečo? Ten zákerný 8.1 bod zmluvy totiž hovoril: Po dobu 12 mesiacov trvania pracovného pomeru sa modelka zaväzuje, že neotehotnie.

Pero vypadlo z ruky… V hlave znejú prísne slová lekára: „Rýchlo sa rozhodnite… rýchlo… rýchlo…“ Mozog a srdce momentálne neťahajú za jeden koniec povrazu. TO nepočká. TO bude za pár týždňov dokonalé dieťa. Bude veľa, veľa plakať… ale bude sa aj nádherne smiať. Obkaká všetko čo sa mu dostane v nestráženej chvíli do cesty a ty to budeš musieť dať do poriadku… ale keď k tebe natiahne drobné rúčky zaplaví ťa neopísateľný pocit šťastia. A nie je práve šťastie to, po čom všetci túžime?

Na stretnutie s riaditeľom firmy, pre ktorú som mala pracovať som prišla s tehotenskou knižkou v ruke. Zmluva nepodpísaná, no riaditeľ urobil pekné gesto. Nafotili sme aspoň jarnú kolekciu výrobkov… v brušku pokojne spinkalo TO. Na fotkách to nebolo vidieť :o) a ja som si kládla otázku, čo by sa stalo, keby som sa rýchlo rozhodla ZLE? Svet by si kľudne plynul ďalej, no na Zemi by chýbali stopy jedného anjela… A vo mne by umrela matka i žena. Duša by plakala a do kolónky Poslanie ženy, by mi krvavými písmenami vytesala: NESPLNENÉ!

Venované anjelovi k dnešnému sviatku MDD :o)

Jej úsmev bol pre mňa ohníkom, pri ktorom som sa skrehnutá smútkom zohrievala. Jej pohladenie bolo záchranným lanom, ktoré mi zas a znova hádzala, keď som sa topila v oceáne beznádeje. Jej smiech bol pre mňa symfóniou radosti, keď som sa ubitá sebaľútosťou pokúšala zaspať. Jej láska bola krídlami nádeje, keď som sa zmučená bolesťou pokúšala vstať. Ona je, bola a bude prekrásnym darom, ktorý mi Boh zoslal z Neba na Zem… Anjelom, ktorý pohladí, keď hurikán života zaduje bodliaky do srdca, vyťahuje jeden tŕň za druhým už len svojou prítomnosťou… kamarátkou, ktorá pochopí, keď sa všetky ostatné tváre od vás odvracajú… človekom, ktorý povie: „Ľúbim ťa!“ a vy viete, že to nie sú len slová, ale večná pravda.

PS: Tie momenty, keď som sa vracala z práce domov a ona sa mi zavesila na krk ako náhrdelník, ktorý som zo seba hodiny nemohla striasť, mi vždy aj po rokoch vyčarujú úsmev na perách. Dieťa je pre matku tým najvzácnejším príveskom, aký môže na svojom krku nosiť…  Ľúbim ťa anjelik!