Priznávam, že som sa narodila slobodná a tak chcem aj zomrieť, no napriek tomu svet v ktorom žijem zo mňa robí nedobrovoľného otroka.
Priznávam, že som už ako dieťa bola označovaná za čiernu ovcu, no napriek tomu škatuľkovaniu stále nerozumiem. Nie som putinovec, napriek tomu, že si myslím, že ten človek vykonáva svoju funkciu najlepšie ako vie. Nie som ani extrémista, napriek tomu, že sa mi nepáči predstava Slovenska, v ktorom budú potrhané naše korene, tradície, kultúra, či viera.
Priznávam, že som si vedomá toho, že Slovensko bolo rozkradnuté, rozpredané… stratilo svoju suverenitu a nestalo sa spojencom, ale vazalom, no napriek tomu netúžim ľudí za to zodpovedných vešať a lynčovať.
Priznávam, že vidím a cítim ako slovenský národ mnohé médiá, či osoby štvú k nenávisti voči Rusku, no napriek tomu necítim, že by som sa práve Ruska mala báť. Ich politika je obranná, nie útočná, tak mi šepká srdce…
Priznávam, že som napísala otvorené listy pánovi Kiskovi aj premiérovi Ficovi, no napriek tomu som nimi nechcela zraňovať, len podať pohľad z opačnej strany javiska zvaného život, pretože tí páni prestávajú vidieť ľudí, ktorým majú slúžiť. Oslepli, ohluchli…nepočúvajú svoj národ, ktorý kričí: „Nechceme vojnu, nechceme podporovať ukrajinskú vládu, ktorá zabíja vlastný ľud… nechceme sankcie, nechceme prílev imigrantov..“ Jasne to vyjadrili hlavne obyvatelia Gabčíkova v referende, no napriek tomu ho títo páni pravdepodobne zignorujú…a ja priznávam, že mi je z toho zle.
Priznávam, že vo svojom osobnom živote som šťastná… v hĺbke duše cítim zmierenie a pokoj, no napriek tomu nedokážem byť viac ticho, keď vidím ako svet okolo mňa popiera všetky morálne hodnoty. Som človek a túžim vidieť svet, v ktorom budeme žiť ako ľudia.
Priznávam, že nie som dokonalá a robím aj chyby, no napriek tomu si viem odpustiť, lebo len mŕtvoly nerobia chyby.
Priznávam, že stále verím, že sa vo svete, v ktorom lož je pravdou a pravda lžou už čoskoro niečo zmení, no napriek tomu občas cítim bezmocnosť…najmä vo chvíľach, keď vidím že aj s našou pomocou vo svete umierajú bezbranné deti, či akýkoľvek ľudia, ktorí si len chránia svoje domovy, rodiny, korene, vlasť.
Priznávam, že nie som súčasťou žiadnej politickej strany, či hnutia, no napriek tomu viem prečo som prišla na tento svet. Každý máme nejakú cestu, osud, smer… Milujem prírodu, Zem, svoju vlasť a národ. Ak som dospela do bodu, kedy mám ľuďom čo povedať a možno im cez svoje srdce našepkať to, čo v hĺbke svojich vlastných sŕdc cítia tiež, tak urobím všetko čo bude v mojich silách, aby to začuli.
Priznávam, že si uvedomujem, že elita nám vládne pod záštitou hesla: „Rozdeľuj a panuj!“ , no napriek tomu urobím všetko čo sa bude dať, aby sme pochopili, že MY – bežní ľudia sa potrebujeme zjednotiť. Za boha! Za národ!
Len jeden obyčajný človek… Ľuďom…