„Existujú dve rôzne pojatia dejín: prvé je oficiálne, lživé a bežne sa vyučuje na školách. Tým druhým sú tajné dejiny ľudstva, ktoré ukrývajú pravé príčiny svetových udalostí.“ Honoré de Balzac
Práve tento výrok podľa môjho skromného názoru vysvetľuje, prečo je naša spoločnosť v súčasnej dobe tak veľmi rozdelená a rozchádza sa v názoroch na tzv. extrémistov, či Slovenský štát z obdobia 2. svetovej vojny. Nepoznáme pravdu, pretože tú pred nami niekto poriadne ukryl, poprekrúcal… povyťahoval z dejín len to, čo mu vyhovovalo a ostatné zamlčal. Dejiny sú veľmi silným prostriedkom riadenia, ktorý sa používa ako zbraň… no ničivý účinok tejto zbrane je oveľa väčší než by sa mohlo zdať. Historická pamäť národa je zmätená, tápa a hľadá kde je vlastne sever. Poznanie skutočnej histórie je pre našu krajinu podmienkou k prežitiu.Slovensko je veľmi mladé a my si nemôžeme dovoliť hazardovať s tým, že nám ho vezmú.
Nikto nemôže popierať svoju minulosť! Tak ako ja osobne nemôžem poprieť, že som žena a zároveň matka, tak Slovensko nemôže zaprieť historické udalosti z obdobia rokov 1939 až 1945. Tiež ma v škole učili, že to bol fašistický štát a Dr. Jozef Tiso vlastizradca, ktorý spolupracoval s Hitlerom. Čo už mohlo byť horšie ako pomyslenie, že náš krásny, mladý štát začal svoju existenciu takto príšerne??? No niečo vo mne mi šepkalo, že to predsa nemohlo byť také čierne ako mi diktovali učebnice, že všade kde je tma, musí byť aspoň náznak svetla… a verná čiernej ovci, ktorá vo mne vykrikovala, že si predsa nenechám určovať, či mám mladý Slovenský štát milovať alebo nenávidieť, rozhodla som sa utvoriť si vlastný názor.
Najlepší spôsob ako to urobiť bolo vypočuť si obe strany… pravda sa väčšinou nachádza niekde uprostred. Nie som historik, som len tichý pozorovateľ, a tak vám skutočne nechcem vnucovať svoj názor na toto kontroverzné obdobie, no či sa nám to páči, alebo nie… je súčasťou našej mladej histórie ako štátu a my ju sídce nemusíme milovať, ale nemôžeme ju ani poprieť. My sa ju potrebujeme pokúsiť pochopiť, nesúdiť, nekritizovať ale naopak prijať. Vnímať tento fakt neutrálne, bez reaktívnych energií odsúdenia, zloby a hnevu… pretože ináč súdime a hneváme sa na seba samých. Historická pamäť národa sa nedá vygumovať!
Keď sa v súčasnej dobe pozriem napríklad na to, ako veľmi bola prekrútená pravda o zničení Juhoslávie, že to bol cielený a dlhodobo pripravovaný plán mocných tohto sveta, ktorým stačilo zasiať semienko etnickej nenávisti a z pozadia neustále poťahovať za špagáty… keď sa pozriem na to, pod akými zámienkami zničili Irak, Lýbiu, Afganistan… ako jednoducho dokázali zmanipulovať ľud Ukrajiny, ktorý v honbe za lepšou budúcnosťou utrhol puto, ktoré ho bytostne spája s Ruskom, som presvedčená o tom, že rovnako klamali, manipulovali a vydierali vedúcich predstaviteľov rôznych štátov aj v období pred a počas 2. svetovej vojny. Históriu píšu víťazi a tak si ju napísali presne tak, ako im vyhovovala. Z nej sa nedozvieme, že paraziti (skupinka ľudí, ktorá sa pasovala za majiteľov sveta) vyzbrojovala a podporovala obe strany konfliktu, aby sa vo chvíli, keď už bol jasný víťaz postavila na jeho stranu. Nedozvieme sa z nich, že víťazom sa nestal ten, koho si naplánovali a tak mohli začať s ďalšími prípravami na boj proti Rusku.
Slovensko nemá nepriateľov v podobe Ruska, ani v podobe USA… Jediný nepriateľ, ktorého má Slovensko a s ním i celý svet sú paraziti, temná skrytá vláda, ktorá manipuluje, usmerňuje a ovláda prostredníctvom rôznych nástrojov, vytvára nám fiktívnych nepriateľov, proti ktorým máme bojovať. I v našej spoločnosti sú infiltrovaní čudáci, ktorí pre nich pracujú a tým škodia záujmom Slovenska. Polarizujú spoločnosť… rozdeľujú do táborov. Dnes hlavne fašisti- antifašisti… pravica- ľavica. To, čo si mnohí z nás nosia hlboko vo svojich srdciach, oni podhodia parazitom. Priatelia :o)… kašlime na ich skupinkovanie, nálepkovanie nepohodlných, na ich podivné protesty. Nenechajme sa rozdeľovať pre hlúposti, či neznalosť dejín. Nikto z nás nemôže za to, že sme boli podvedení, že nás učili v školách polopravdy.