miskamichelova

Čaputová versus Šefčovič.  Kto vyhrá? A je opodstatnené dávať medzi finálových kandidátov znamienko rovná sa?

Mnohí z nás zažili rozčarovanie po prvom kole, opantaní sklamaním vyhlasujú, že voliť nepôjdu, pretože v oboch kandidátoch vidia rovnaké zlo. Aj nevoliť je voľba, i keď všetci dobre vieme, v prospech ktorého kandidáta sa odrazí. Nuž, každý má právo na vlastné rozhodnutie. No tí, čo to ešte nezabalili majú na výber z dvoch variant, možností. Je potrebné pozrieť sa na nich z širšej perspektívny, aby sme učinili múdre rozhodnutie a nenechali sa ovládať emóciami.

Chladná hlava, horúce srdce… Ak naozaj zamierime pod povrch, uchováme si nadhľad a pozrieme sa na tých ľudí zo širšej perspektívy, všetko nadobúda iný rozmer, obraz. Samozrejme táto mozaika bude rozdielne vnímaná v závislosti od toho, aké hodnoty daný človek, ktorý si obrázok prezerá, vyznáva. Či ide o liberálne ladeného jedinca, či konzervatívne… či je skôr prozápadne, proamericky ladený, alebo vnímajúci našu historickú identitu  trošku odlišne.

Keďže práve čítate môj osobný názor, môj obrázok, ktorý som si vytvorila, bude samozrejme poznačený hodnotami, ktoré vyznávam i smerom, ktorým ma unáša život.

Začnem zistením, ktoré ma skutočne veľmi prekvapilo. To, ktorú politickú stranu volil v parlamentných voľbách 2016 pán Šefčovič je zrejme každému jasné. No u mňa nastalo veľké rozčarovanie, keď som sa dočítala, že naša nádejná pani prezidentka volila Bugárovú stranu Most-híd. Má v tom jasno… Nemám nič voči Maďarom, či maďarskej menšine, my sme tolerantný národ, môžu tu mať aj svoju vlastnú stranu, či dve, ale aby ju volila kandidátka na post prezidenta Slovenska, to sa mi zdá trošku pritiahnuté za vlasy… asi rovnako ako predstava, že by sa stal slovenským prezidentom pán Bugár.

A čo teda pán Šefčovič a strana, ktorá ho nominovala, Smer? Nerobím si veľké ilúzie o tejto strane, má v sebe infiltrovaných mnoho zradcov, ale má i zopár jedincov, ktorí to so Slovensko myslia dobre. Ten doslovný hon na pána Fica piatou kolónou je jednoznačným dôkazom toho, že ho nemajú pod kontrolou a potrebujú sa ho zbaviť. Aby im neprekážal pri pretláčaní najrôznejších zradcovských zmlúv, či dohovorov. Podobne, ako sa piata kolóna potrebovala vysporiadať s pánom Mečiarom, aby následne Dzurinda povolil prelety NATO bombardérov cez naše územie, ktoré potom bez problémov mohli „demokratizovať“ bývalú Juhosláviu. Ej, ako veľmi by sa aj v súčasnej dobe hodilo piatej kolóne, aby bol pán Fico a jeho vláda odstavená od moci. Proamerickí pajáci typu Osuský, či Klus by ani sekundu neváhali a súhlasili so zmluvou s USA o výstavbe muničných skladov na Slovensku. Takí hrdí, úslužní Slováci…

Keďže sa veľmi zaujímam o globálne, nadnárodné riadenie sveta, môžem vás ubezpečiť, že pani Čaputová a pán Šefčovič, sú do značnej miery ovládaní rozdielnymi silami. Veľmi často o tom neviditeľnom riadení bábky ani netušia, no myslím si, že oni dvaja o tom vedia, alebo to aspoň jemne vnímajú. Pán Šefčovič, proeurópsky kariérny diplomat, pani Čaputová, mimovládkami odchovaná osoba. Zastupujú dve rozdielne krídla mocenskej elity. Pani Čaputová bude musieť do veľkej miery hájiť záujmy národných elít USA, ktoré do nej naliali množstvo peňazí, pán Šefčovič zas záujmy GP(globálneho prediktora, najvyššej moci). No medzi týmito mocenskými štruktúrami sú zásadné rozdiely, ktoré vás môžu presvedčiť o tom, ku ktorému kandidátovi sa prikloniť, či o tom, že je dôležité ísť voliť. Tak teda poďme k tým odlišnostiam:

Globálna moc(GP) si je vedomá toho, čo by znamenal vojnový konflikt s Ruskom. Zánik civilizácie… preto do veľkej miery spolupracuje s Ruskom a pánom Putinom, ktorý sa svojimi rozhodnutiami už takmer úplne odtrhol od nadnárodného riadenia. V rámci možností robí všetko pre suverenizáciu Ruska, no tiež to nemá jednoduché, keďže má okolo seba mnoho zradcov. Národné elity USA sú hluché, slepé a stále si ešte namýšľajú, že vyprovokovaním vojnového konfliktu na území Európy a Ruska si uchovajú svoju hegemóniu vo svete a budú môcť naďalej parazitovať na zvyšku sveta. To je diametrálny rozdiel v nahliadaní na riadiace procesy vo svete medzi týmito dvoma mocenskými krídlami.

Národné elity USA pracujú štruktúrne (nástroje ako US Ambasáda, mimovládne organizácie dotované zo zahraničia, médiá patriace zahraničiu..), čiže majú veľké páky a nátlakové možnosti na svoje bábky, čo sme si mohli dobre všimnúť na prejavoch pána Kisku, pri ktorých len čítal to, čo mu iní napísali. Pani Čaputová bude mať rovnaké manévrovacie možnosti, čiže takmer žiadne.

GP, pod ktorého spadá pán Šefčovič, o svoje štrukturálne nástroje do veľkej miery prišiel, keďže ich najhlavnejším riadiacim nástrojom vo svete boli práve národné elity USA, ktoré sa vymkli ich kontrole- z vyššie uvedených dôvodov. Ich ciele sa rozchádzajú. Čiže nepracuje štruktúrne, ale skôr metodicky, ideologicky. Tento spôsob riadenia je oveľa pomalší, no účinnejší a dlhodobejší. No… čo je pre nás dôležité, dáva osobe, ktorá je pod jeho riadením oveľa väčšie možnosti v manévrovaní, taktizovaní, čiže mu dáva možnosť  vkladania osobných, subjektívnych záujmov do riadiacich procesov. Podobne ako to vidíme u pána Putina. Čiže, bude veľmi záležať aj od nás, Slovákov ako budeme prostredníctvom informačného poľa tlačiť na riadiace procesy tak, aby boli v našom záujme… a potom tieto naše záujmy bude pán Šefčovič nútený hájiť. Nebude mať totiž na výber a Slovensko by mohlo začať tvoriť svoju vlastnú globálnu politiku zameranú na suverenizáciu… podobne ako to vidíme robiť Rusko na čele s pánom Putinom.

Slovensko potrebuje diskutovať s Ruskom… či už o tranzite plynu cez naše územie, či v otázkach budovania Hodvábnej cesty, z ktorej môže mať naša krajina veľký prospech. Nebudeme sa predsa zdúvať ako malé deti a oháňať sankciami, keď to môže prispieť k zvýšeniu našej životnej úrovne, zdrojovej stability… a teda krôčik za krôčikom potom môžeme pomáhať aj dôchodcom, poľnohospodárom, zdravotníctvu, či školstvu. To je systematická práca, množstvo diskusií, kontaktných stretnutí, kompromisov, tolerancie. Pán Šefčovič má v tomto smere zmierlivý prístup a je za vyvážené, harmonické vzťahy s Ruskom. Pani Čaputová  považuje politiku pána Putina za hrozbu pre Slovensko, ale aj pre celú Európu. Vníma z ruskej strany snahu o podkopanie stability, demokracie a jednoty EÚ – či už financovaním extrémistických strán, podporou konšpiračných médií alebo nepriateľskými spravodajskými operáciami. Nuž, cesta zarúbaná…

Sledovala som sobotňajší duel našich kandidátov na RTVS, a bola som do veľkej miery sklamaná z ich odpovedí na otázku ohľadne finančnej pomoci od USA na rekonštrukciu slovenských letísk. Myslieť si, že by nám USA dávali niečo zadarmo je absolútne naivné. Oni vždy sledujú svoje vlastné zámery, preto som rada, že tento návrh zmluvy strana SNS ozvučila. I keď sa odpovede  kandidátov k tejto otázke v mnohom zhodovali, predsa len som postrehla jeden zásadný rozdiel. Pán Šefčovič vytýčil jasné červené čiary, za ktoré by nikdy nešiel: žiadne cudzie základne, žiadna cudzia armáda, žiadne cudzie jurisdikcie na našom území. Hmm, lepšie ako nič… aj keď by som oveľa radšej počula zásadnejšie vyhradenie sa v tejto otázke. No buďme realisti, pán Šefčovič je diplomat a teda aj jeho odpoveď bola presne taká. Diplomatická…  Ťažko sa striktne vyjadruje k niečomu, čo dosiaľ nie je zmluvne zadefinované a nebolo ešte predložené do parlamentu. Nuž a nalejme si čistého vína… V krajine, ktorá je doslova prežratá proamerickými poskokmi jednoducho musíte svojich cieľov často dosahovať ľsťami, úskokmi, prezieravým manévrovaním… ak nemáte chuť, aby sa niekde za mlákou nerozhodli, že k vám prinesú nejakú zaujímavú formu „demokratizácie“. Krajiny, ktoré neposlúchajú predsa treba demokratizovať, stačí sa poobzerať po svete.

Je naozaj zábavné pozorovať diskusných trollov ako robia všetko pre to, aby sa ľudia, ktorí nechcú vidieť na poste prezidenta Slovenska Kisku v sukni, nezjednotili.  Aby si nespomenuli v tejto dôležitej dobe na tri prúty Svätopluka a nespojili sa. Tí snáď pracujú 24 hodín denne pod článkami, či na sociálnych sieťach a celkom „nenápadne“ presviedčajú ľudí, aby nešli voliť. Veď už nie je predsa koho. No mne by stálo za to vidieť tie zarazené tváre Bútoru, Kisku, Matoviča, Bugára, Kalmusa, Smatanu, Benčíka, Gála, Vašáryovej, Demeša, Osuského, Klusa… keď zistia, že všetko ich úsilie, mediálna masáž, všetky tie naliate tisíce eur vyšli nazmar… Že Slovensko nebude mať ďalšieho amerického prezidenta v poradí.

Za národ sa bojuje do posledného dychu. V tieto dni  hráme veľmi dôležitú šachovú partiu o naše Slovensko, no aj múdre zreformovanie EÚ. Nič na svete nie je zadarmo, a už vôbec nie oslobodenie sa od parazitov. Stojí to mnoho trpezlivosti, múdrosti,  občas musíme urobiť jeden krok vzad, aby sme vzápätí mohli urobiť dva vpred. Stojí to mnoho prezieravého manévrovania na tenko ľade, taktizovania, nahliadania pod povrch. Tu len odvaha a plno rečí nestačí, je potrebné používať rozum… no i načrieť do svojich sŕdc a pokúsiť sa v nich objaviť cestu. Netreba sa hneď vzdávať, keď všetko neprebieha podľa našich predstáv… výhra môže byť len nepatrný kúsok od nás :o)

Ja nebudem voliť menšie zlo, ale to jemne svetielkujúce dobro, ktoré sa tam niekde v úzadí črtá. Dám svoj hlas Marošovi Šefčovičovi. Vy urobte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia… A nech už to v sobotu dopadne akokoľvek, verím, že to bude presne tak, ako potrebujeme aby to bolo. Ak sa Slováci potrebujú preplaziť ďalším bahnom na ceste k uvedomeniu a oslobodeniu národa, tak hor sa do toho… Buď vôľa tvoja… :o)